L'écran d'édition a besoin d'au moins 450 pixels en horizontal. Veuillez faire tourner votre écran ou utiliser un écran plus grand.

I ḥarayto di duglo ܒ ܐܝ ܚܰܪܰܝܬܐ ܕܝ ܕܘܓܠܐ
I ḥarayto di duglo   ܐܝ ܚܰܪܰܝܬܐ ܕܝ ܕܘܓܠܐ
Bë ḥḏo qriṯo maq qëryawoṯe d Ṭurcabdin ëšma Kafro, cayšiwa1 hul tmoni iqaryoṯe. Hani bu zoyudo2 dawore wayne. Cayšiwa cal i zarocuṯo w ak karme. Këtwalle ceze, cwone3, tawre w tawroṯe4. ܒܷܚܕ݂ܐ ܩܪܝܬ݂ܐ ܡܰܩ ܩܷܪܝܰܘܳܬ݂ܶܐ ܕܛܘܪܥܰܒܕܝܢ ܐܷܫܡܰܗ ܟܰܦܪܐ، ܥܰܝܫܝܘܰܐ ܗܘܠ ܬܡܳܢܝ ܐܝܩܰܪܝܳܬ݂ܶܐ. ܗܰܢܝ ܒܘ ܙܳܝܘܕܐ ܕܰܘܳܪܶܐ ܘܰܝܢܶܐ. ܥܰܝܫܝܘܰܐ ܥܰܠ‌ ܐܝ ܙܰܪܳܥܘܬ݂ܐ ܘܰܐܟ ܟܰܪܡܶܐ. ܟܷܬܘܰܠܠܶܗ ܥܶܙܶܐ، ܥܘܳܢܶܐ، ܬܰܘܪܶܐ ܘܬܰܘܪܳܬ݂ܶܐ.
An noše di qriṯo kul šato mamṭënwa alle ḥa rucyo xud šaġolo5 me qriṯo d këtwa qaruto6 alle, lašan d howe moro lac cwone w lac ceze di qriṯo, cal d hënne saymiwa aš šuġlone ḥrene. ܐܰܢ ܢܳܫܶܐ ܕܝ ܩܪܝܬ݂ܐ ܟܘܠ ܫܰܬܐ ܡܰܡܛܷܢܘܰܐ ܐܰܠܠܶܗ ܚܰܐ ܪܘܥܝܐ ܟ݂ܘܕ ܫܰܓ݂ܳܠܐ ܡܶܐ ܩܪܝܬ݂ܐ ܕܟܷܬܘܰܐ ܩܰܪܘܬܐ ܐܰܠܠܶܗ، ܠܰܫܰܢ ܕܗܳܘܶܐ ܡܳܪܐ ܠܰܥ ܥܘܳܢܶܐ ܘܠܰܥ ܥܶܙܶܐ ܕܝ ܩܪܝܬ݂ܐ، ܥܰܠ ܕܗܷܢܢܶܐ ܣܰܝܡܝܘܰܐ ܐܰܫ ܫܘܓ݂ܠܳܢܶܐ ܚܪܶܢܶܐ.
U rucyo di qriṯo ëšme Yacqub wa. Heš ḥaṯo wa. Kul nošo roḥamwayle7 w myaqarwayle8 cal d këtwa nuxroyo9 baynoṯayye. U rucyano aṯile rënyo10 aydarbo goḥax11 cal an noše di qriṯo. ܐܘ ܪܘܥܝܐ ܕܝ ܩܪܝܬ݂ܐ ܐܷܫܡܶܗ ܝܰܥܩܘܒ ܘܰܐ. ܗܶܫ ܚܰܬ݂ܐ ܘܰܐ. ܟܘܠ ܢܳܫܐ ܪܳܚܰܡܘܰܝܠܶܗ ܘܡܝܰܩܰܪܘܰܝܠܶܗ ܥܰܠ ܕܟܷܬܘܰܐ ܢܘܟ݂ܪܳܝܐ ܒܰܝܢܳܬ݂ܰܝـܝܶܗ. ܐܘ ܪܘܥܝܰܢܐ ܐܰܬ݂ܝܠܶܗ ܪܷܢܝܐ ܐܰܝܕܰܪܒܐ ܓܳܚܰܟ݂ ܥܰܠ ܐܰܢ ܢܳܫܶܐ ܕܝ ܩܪܝܬ݂ܐ.
Ḥa yawmo12 ṣafrayto bu zabno d komawbal ac cwone w ac ceze lu ṭuro d këtyo qariwo li qriṯo, aṯi cal bole13 d bode bu rënyo14 d këtwayle. Bdele d mazcaq15 b qolo celoyo16 lašan d kul nošo šomac w oṯe lu cewonayḏe17. Komazcaq w komar: “Cudrono18, cudrono! Kale u dewo19 kohojam20 cal ac ceze, kobacno cudrono!” ܚܰܐ ܝܰܘܡܐ ܨܰܦܪܰܝܬܐ ܒܘ ܙܰܒܢܐ ܕܟܳܡܰܘܒܰܠ ‌ܐܰܥ ܥܘܳܢܶܐ ܘܐܰܥ ܥܶܙܶܐ ܠܘ ܛܘܪܐ ܕܟܷܬܝܐ ܩܰܪܝܘܐ ܠܝ ܩܪܝܬ݂ܐ، ܐܰܬ݂ܝ ܥܰܠ ܒܳܠܶܗ ܕܒܳܕܶܐ ܒܘ ܪܷܢܝܐ ܕܟܷܬܘܰܝܠܶܗ. ܒܕܶܠܶܗ ܕܡܰܙܥܰܩ ܒܩܳܠܐ ܥܶܠܳܝܐ ܠܰܫܰܢ ܕܟܘܠ ܢܳܫܐ ܫܳܡܰܥ ܘܐܳܬ݂ܶܐ ܠܘ ܥܶܘܳܢܰܝܕ݂ܶܗ. ܟܳܡܰܙܥܰܩ ܘܟܳܐܡܰܪ: ܥܘܕܪܳܢܐ ܥܘܕܪܳܢܐ! ܟܰܠܶܗ ܐܘ ܕܶܘܐ ܟܳܗܳܔܰܡ ܥܰܠ ‌ܐܰܥ ܥܶܙܶܐ، ܟܳܐܒܰܥܢܐ ܥܘܕܪܳܢܐ!
Falge du yawmo wa, tam21 bu zabno du ḥemo22, inaqla d kosëlqo23 w koquyo24 i šëmšo w u ḥemo. Mawxa mëtyaqanne25 an noše d bu šrolo kowe d u dewo oṯe lac ceze26. Inaqla d šamici qole du rucyo, zayici d lo u dewo qoṭal u qaṭco27 kule. Mawxa kulle bu ḥemawo mëdde zayno28 w rahiṭi29 lu cewono du rucyo. ܦܰܠܓܶܗ ܕܘ ܝܰܘܡܐ ܘܰܐ، ܬܰܐܡ ܒܘ ܙܰܒܢܐ ܕܘ ܚܶܡܐ، ܐܝܢܰܩܠܰܐ ܕܟܳܣܷܠܩܐ ܘܟܳܩܘܝܐ ܐܝ ܫܷܡܫܐ ܘܐܘ ܚܶܡܐ. ܡܰܘܟ݂ܰܐ ܡܷܬܝܰܩܰܢܢܶܗ ܐܰܢ ܢܳܫܶܐ ܕܒܘ ܫܪܳܠܐ ܟܳܘܶܐ ܕܐܘ ܕܶܘܐ ܐܳܬ݂ܶܐ ܠܰܥ ܥܶܙܶܐ. ܐܝܢܰܩܠܰܐ ܕܫܰܡܝܥܝ ܩܳܠܶܗ ܕܘ ܪܘܥܝܐ، ܙܰܝـܝܥܝ ܕܠܐ ܐܘ ܕܶܘܐ ܩܳܛܰܠ‌ ܐܘ ܩܰܛܥܐ ܟܘܠܶܗ. ܡܰܘܟ݂ܰܐ ܟܘܠܠܶܗ ܒܘ ܚܶܡܰܘܐ ܡܷܕܕܶܗ ܙܰܝܢܐ ܘܪܰܗܝܛܝ ܠܘ ܥܶܘܳܢܐ ܕܘ ܪܘܥܝܐ.
An noše bëṯër me d maṭën su rucyo, ḥzalle d latyo šrolo u mamrayḏe30. Aḏici d dugle mdagele31 w gaḥëx aclayye. Elo an noše lo mërre mede w daciri lab bote. ܐܰܢ ܢܳܫܶܐ ܒܷܬ݂ܷܪ ܡܶܐ ܕܡܰܛܷܢ ܣܘ ܪܘܥܝܐ، ܚܙܰܠܠܶܗ ܕܠܰܬܝܐ ܫܪܳܠܐ ܐܘ ܡܰܡܪܰܝܕ݂ܶܗ. ܐܰܕ݂ܝܥܝ ܕܕܘܓܠܶܐ ܡܕܰܓܶܠܶܗ ܘܓܰܚܷܟ݂ ܐܰܥܠܰܝـܝܶܗ. ܐܶܠܐ ܐܰܢ ܢܳܫܶܐ ܠܐ ܡܷܪܪܶܗ ܡܶܕܶܐ ܘܕܰܥܝܪܝ ܠܰܒ ܒܳܬܶܐ.
Hawxa hawi yawmo ḥreno ṣafrayto naqla ḥreto maḥësse32 an noše di qriṯo cal qole du rucyo d koqore: “U dewo, u dewo aṯi lac ceze w lac cwone!” ܗܰܘܟ݂ܰܐ ܗܰܘܝ ܝܰܘܡܐ ܚܪܶܢܐ ܨܰܦܪܰܝܬܐ ܢܰܩܠܰܐ ܚܪܶܬܐ ܡܰܚܷܣܣܶܗ ܐܰܢ ܢܳܫܶܐ ܕܝ ܩܪܝܬ݂ܐ ܥܰܠ ܩܳܠܶܗ ܕܘ ܪܘܥܝܐ ܕܟܳܩܳܪܶܐ: ܐܘ ܕܶܘܐ ܐܘ ܕܶܘܐ ܐܰܬ݂ܝ ܠܰܥ ܥܶܙܶܐ ܘܠܰܥ ܥܘܳܢܶܐ!
Cayni33 xud i naqla ḥreto azzën an noše rahoṭe34 cam zayno lu cewono du rucyo lašan maxalṣi35 u qaṭco me feme du dewo. Disa me d maṭën side, ḥzalle d kale yatiwo w komašraq36 bu mašruqo37. Ac ceze w ac cwone ste korocën38. Aḏici d naqla ḥreto u rucyo mdagele aclayye. Qayëm39 an noše koḥayri bë ḥḏoḏe w komidamri40 cal ad dugle du rucyo. ܥܰܝܢܝ ܟ݂ܘܕ ܐܝ ܢܰܩܠܰܐ ܚܪܶܬܐ ܐܰܙܙܷܢ ܐܰܢ ܢܳܫܶܐ ܪܰܗܳܛܶܐ ܥܰܡ ܙܰܝܢܐ ܠܘ ܥܶܘܳܢܐ ܕܘ ܪܘܥܝܐ ܠܰܫܰܢ ܡܰܟ݂ܰܠܨܝ ܐܘ ܩܰܛܥܐ ܡܶܐ ܦܶܡܶܗ ܕܘ ܕܶܘܐ. ܕܝܣܰܐ ܡܶܐ ܕܡܰܛܷܢ ܣܝܕܶܗ، ܚܙܰܠܠܶܗ ܕܟܰܠܶܗ ܝܰܬܝܘܐ ܘܟܳܡܰܫܪܰܩ ܒܘ ܡܰܫܪܘܩܐ. ܐܰܥ ܥܶܙܶܐ ܘܐܰܥ ܥܘܳܢܶܐ ܣܬܶܐ ܟܳܪܳܥܷܢ. ܐܰܕ݂ܝܥܝ ܕܢܰܩܠܰܐ ܚܪܶܬܐ ܐܘ ܪܘܥܝܐ ܡܕܰܓܶܠܶܗ ܐܰܥܠܰܝـܝܶܗ. ܩܰܝܷܡ ܐܰܢ ܢܳܫܶܐ ܟܳܚܰـܝܪܝ ܒܷܚܕ݂ܳܕ݂ܶܐ ܟܳܡܝܕܰܡܪܝ ܥܰܠ‌ ܐܰܕ ܕܘܓܠܶܐ ܕܘ ܪܘܥܝܐ.
Lazze zabno ġäläbe41, naqla ḥreto ṣafrayto u rucyo bdele qore b qolo celoyo w ṭolab cewono. Maclele i mandelo42 b iḏe w mhawarle43: “Cudrono cudrono, aṯi u dewo lu qaṭco!” Elo mëqqa dë mhawarle w lo mhawarle44, nošo lazze laf ele45. An noše mëftakarre46 disa dugle komdagal u rucyo. Elo i naqlaṯe dat tlëṯ šrolo wa. Aṯi u dewo lu qaṭco w qṭile ġäläbe mac ceze w mac cwone. ܠܐܰܙܙܶܗ ܙܰܒܢܐ ܓ݂ܱܠܱܒܶܐ، ܢܰܩܠܰܐ ܚܪܶܬܐ ܨܰܦܪܰܝܬܐ ܐܘ ܪܘܥܝܐ ܒܕܶܠܶܗ ܩܳܪܶܐ ܒܩܳܠܐ ܥܶܠܳܝܐ ܘܛܳܠܰܒ ܥܶܘܳܢܐ. ܡܰܥܠܶܠܶܗ ܐܝ ܡܰܢܕܶܠܐ ܒܐܝܕ݂ܶܗ ܘܡܗܰܘܰܪܠܶܗ: ܥܘܕܪܳܢܐ ܥܘܕܪܳܢܐ، ܐܰܬ݂ܝ ܐܘ ܕܶܘܐ ܠܘ ܩܰܛܥܐ! ܐܶܠܐ ܡܷܩܩܰܐ ܕܷܡܗܰܘܰܪܠܶܗ ܘܠܐ ܡܗܰܘܰܪܠܶܗ، ܢܳܫܐ ܠܐܰܙܙܶܗ ܠܰܦ ܐܶܠܶܗ. ܐܰܢ ܢܳܫܶܐ ܡܷܦܬܰܟܰܪܪܶܗ ܕܝܣܰܐ ܕܘܓܠܶܐ ܟܳܡܕܰܓܰܠ ܐܘ ܪܘܥܝܐ. ܐܶܠܐ ܐܝ ܢܰܩܠܰܬ݂ܶܐ ܕܰܬ ܬܠܷܬ݂ ܫܪܳܠܐ ܘܰܐ. ܐܰܬ݂ܝ ܐܘ ܕܶܘܐ ܠܘ ܩܰܛܥܐ ܘܩܛܝܠܶܗ ܓ݂ܱܠܱܒܶܐ ܡܰܥ ܥܶܙܶܐ ܘܡܰܥ ܥܘܳܢܶܐ.
Bëṯër d sëmle u medano w hawi šrolo, bdele kul nošo d mëjġal cal i mäsäle47 du rucyo w qḥiri48 kulle mene. Hedi mšawarre49 an noše di qriṯo bë ḥḏoḏe49 w huwe fusqono50mšadrile51 li qriṯayḏe w lu baytayḏe cal dë mdagele cal kulayye. Hawxa xaliṣi mene52. ܒܷܬ݂ܷܪ ܕܣܷܡܠܶܗ ܐܘ ܡܶܕܰܢܐ ܘܗܰܘܝ ܫܪܳܠܐ، ܒܕܶܠܶܗ ܟܘܠ ܢܳܫܐ ܕܡܷܔܓ݂ܰܠ ܥܰܠ‌ ܐܝ ܡܱܣܱܠܶܐ ܕܘ ܪܘܥܝܐ ܘܩܚـܝܪܝ ܟܘܠܠܶܗ ܡܶܢܶܗ. ܗܶܕܝ ܡܫܰܘܰܪܪܶܗ ܐܰܢ ܢܳܫܶܐ ܕܝ ܩܪܝܬ݂ܐ ܒܷܚܕ݂ܳܕ݂ܶܐ ܘܗܘܘܶܗ ܦܘܣܩܳܢܐ ܕܷܡܫܰܕܪܝܠܶܗ ܠܝ ܩܪܝܬ݂ܰܝܕ݂ܶܗ ܘܠܘ ܒܰܝܬܰܝܕ݂ܶܗ ܥܰܠ ܕܷܡܕܰܓܶܠܶܗ ܥܰܠ ܟܘܠܠܶܗ ܐܰܢ ܢܳܫܶܐ ܕܝ ܩܪܝܬ݂ܐ. ܗܰܘܟ݂ܰܐ ܟ݂ܰܠܝܨܝ ܡܶܢܶܗ.
Cal haṯe kolozam u nošo noṭar53 u šrolo w roḥaq54 mi duglo. ܥܰܠ ܗܰܬ݂ܶܐ ܟܳܠܳܙܰܡ ܐܘ ܢܳܫܐ ܢܳܛܰܪ ܐܘ ܫܪܳܠܐ ܘܪܳܚܰܩ ܡܝ ܕܘܓܠܐ.
   
Hanna Altunkaynak ܚܰܢܢܰܐ ܕܒܶܐ ܐܰܣܡܰܪ
Kommentar
1 cayšiwa ܥܰܝܫܝܘܰܐ sie lebten
2 bu zoyudo ܒܘ ܙܳܝܘܕܐ mehrheitlich, meistens
3 cwone ܥܘܳܢܶܐ Schafe
4 tawre w tawroṯe ܬܰܘܪܶܐ ܘܬܰܘܪܳܬ݂ܶܐ Ochsen und Kühe, Rinder
5 šaġolo ܫܰܓ݂ܳܠܐ Angestellter, Arbeiter
6 qaruto ܩܰܪܘܬܐ nah (f.)
7 roḥamwayle ܪܳܚܰܡܘܰܝܠܶܗ (jeder) mochte ihn
8 myaqarwayle ܡܝܰܩܰܪܘܰܝܠܶܗ (jeder) schätzte ihn
9 nuxroyo ܢܘܟ݂ܪܳܝܐ fremd (m.)
10 aṯile rënyo ܐܰܬ݂ܝܠܶܗ ܪܷܢܝܐ er hatte einen Einfall
11 goḥax (cal) ܓܳܚܰܟ݂ (ܥܰܠ) (dass) er (jdn.) auslacht, er (jdn.) hereinlegt
12 ḥa yawmo ܚܰܐ ܝܰܘܡܐ eines Tages
13 aṯi cal bole ܐܰܬ݂ܝ ܥܰܠ ܒܳܠܶܗ es kam ihm in den Sinn
14 rënyo ܪܷܢܝܐ Idee, Einfall
15 mazcaq ܡܰܙܥܰܩ (dass) er schreit
16 b qolo celoyo ܒܩܳܠܐ ܥܶܠܳܝܐ mit lauter Stimme, laut
17 u cewonayḏe ܐܘ ܥܶܘܳܢܰܝܕ݂ܶܗ seine Hilfe
18 cudrono ܥܘܕܪܳܢܐ Hilfe!
19 dewo ܕܶܘܐ Wolf
20 kohojam ܟܳܗܳܔܰܡ er greift an
21 tam ܬܰܐܡ genau
22 ḥemo ܚܶܡܐ Hitze
23 kosëlqo ܟܳܣܷܠܩܐ (die Sonne) steigt auf
24 koquyo ܟܳܩܘܝܐ (die Sonne) wird stark
25 mëtyaqanne ܡܷܬܝܰܩܰܢܢܶܗ sie glaubten
26 oṯe lac ceze ܐܳܬ݂ܶܐ ܠܰܥ ܥܶܙܶܐ (dass) er die Ziegen angreift
27 qaṭco ܩܰܛܥܐ Herde
28 zayno ܙܰܝܢܐ Waffe
29 rahiṭi ܪܰܗܝܛܝ sie rannten
30 u mamrayḏe ܐܘ ܡܰܡܪܰܝܕ݂ܶܗ sein Wort
31 dugle mdagele ܕܘܓܠܶܐ ܡܕܰܓܶܠܶܗ er log
32 maḥësse ܡܰܚܷܣܣܶܗ sie wurden wach
33 cayni ܥܰܝܢܝ genauso
34 rahoṭe ܪܰܗܳܛܶܐ rennend (Pl.)
35 maxalṣi ܡܰܟ݂ܰܠܨܝ (dass) sie retten
36 komašraq ܟܳܡܰܫܪܰܩ er pfeift, er spielt (Flöte)
37 mašruqo ܡܰܫܪܘܩܐ Flöte
38 korocën ܟܳܪܳܥܷܢ sie weiden
39 qayëm ܩܰܝܷܡ dann
40 komidamri ܟܳܡܝܕܰܡܪܝ sie wundern sich
41 lazze zabno ġäläbe ܠܰܐܙܙܶܗ ܙܰܒܢܐ ܓ݂ܱܠܱܒܶܐ kurz darauf (wörtlich: es verging nicht viel Zeit)
42 mandelo ܡܰܢܕܶܠܐ Tuch
43 mhawarle ܡܗܰܘܰܪܠܶܗ er rief (um Hilfe)
44 mhawarle w lo mhawarle ܡܗܰܘܰܪܠܶܗ ܘܠܐ ܡܗܰܘܰܪܠܶܗ so viel er auch rief
45 nošo lazze laf ele ܢܳܫܐ ܠܰܐܙܙܶܗ ܠܰܦ ܐܶܠܶܗ niemand ist ihm zu Hilfe geeilt
46 mëftakarre ܡܷܦܬܰܟܰܪܪܶܗ sie dachten
47 mäsäle ܡܱܣܱܠܶܐ Sache, Geschichte, Angelegenheit
48 qḥiri ܩܚـܝܪܝ sie wurden wütend
49 mšawarre bë ḥḏoḏe ܡܫܰܘܰܪܪܶܗ ܒܷܚܕ݂ܳܕ݂ܶܐ sie besprachen sich, sie berieten sich untereinander
50 huwe fusqono ܗܘܘܶܗ ܦܘܣܩܳܢܐ sie beschlossen
51 mšadrile ܡܫܰܕܪܝܠܶܗ (dass) sie ihn (zurück)schicken
52 xaliṣi mene ܟ݂ܰܠܝܨܝ ܡܶܢܶܗ sie wurden ihn los
53 noṭar ܢܳܛܰܪ (dass) er sich kümmert
54 roḥaq ܪܳܚܰܩ (dass) er sich fernhält